Riešenie územného plánovania a výstavby: integrované rezidenčné celky (IRC)

18. november 2021 Infraštruktúra

Rezidenčná výstavba sa po roku 1989 v Slovenskej republike deje z hľadiska územného plánovania viac-menej živelne. Vidno to najmä v hlavnom meste a jeho okolí. Hospodársky rast sa po roku 2000 premietol do rastu výstavby. Tá sa ale deje zaberaním náhodných voľných plôch, a v okolí mesta „rozlievaním“ výstavby do krajiny, na kedysi poľnohospodárske plochy. Výsledkom sú satelitné zóny s veľmi slabo rozvinutou sociálnou infraštruktúrou (napríklad predškolská starostlivosť, školy) aj slabým manažmentom verejných plôch (málo chodníkov, málo okrasných zelených pásov, málo území na trávenie voľného času, najmä pre mládež, mimo malých, uzavretých ihrísk). Veľmi rozpačitý je dojem z celkovej architektúry. Navyše ide o mimoriadne neefektívne využitie priestoru: „rodinné domy“ zaberajú veľkú plochu, hoci často nie sú plnohodnotnými jednotkami, s väčšou záhradou, ktorá by túto jedno- či dvojpodlažnú výstavbu ospravedlňovala.

Autor: Juraj Draxler