Náš rast narazil na limity. Ďalší rozvoj si žiada začať s hospodárskym plánovaním

11. november 2019 Brian Fabo

Slovensko mnoho rokov využívalo jednoduchý konvergenčný potenciál globalizácie podporovaním prílevu zahraničných investícií. Tento potenciál sa však už do značnej miery vyčerpal. Ďalšia konvergencia si bude vyžadovať výraznú premenu nášho hospodárskeho modelu. To potvrdzuje aj čerstvá štúdia, ktorú sme vypracovali s kolegom Janom Drahokoupilom z bruselského inštitútu ETUI.

Dopyt po zručnostiach potvrdzuje – sme perifériou

Pozreli sme sa na vyše 600 000 inzerátov uverejnených v rokoch 2011-2017 na portáli Profesia.sk, pričom sme porovnávali do akých typov kvalifikácii a zručností investujú domáce a zahraničné firmy na Slovensku. Neprekvapujúcim záverom bolo, že zahraničné spoločnosti majú záujem o vzdelanejších, kvalitne jazykovo vybavených kandidátov na odborné pozície. Keď sme si však ekonometrickou analýzou porovnali intenzitu dopytu po kľúčových digitálnych zručnostiach, došli sme k prekvapivému výsledku. V porovnaní s domácimi firmami zahraničné spoločnosti intenzívnejšie hľadajú digitálne zručných zamestnancov na výrobných pozíciách, predovšetkým pokiaľ ide o základnú prácu s počítačom a prácu s kancelárskym softvérom.

To dáva zmysel, pretože istá miera počítačovej gramotnosti je dôležitá pre zvládnutie práce s vysoko sofistikovanými automatizovanými systémami v modernom priemysle. V „kancelárskych“ pozíciách bol však pomer opačný, pričom obzvlášť vysoký bol rozdiel medzi požiadavkami na zvládnutie pokročilých digitálnych technológii vysoko kvalifikovanými zamestnancami. Ako tento výsledok interpretovať? Prikláňame sa k tomu, že odráža základný model fungovania nadnárodných firiem. Štúdie zvyčajne ukazujú že tie majú tendenciu ochrániť najinovatívnejšie aktivity v domácej centrále pred presunom do pobočiek v iných štátoch. Z tohto hľadiska je teda Slovensko perifériou.

Krajina preto potrebuje aj cieľavedomým plánovaním rozvinúť inovatívne aktivity s vysokou pridanou hodnotou. Je to prakticky jediná cesta, ako sa v konvergencii posunúť ďalej a dosiahnuť až na úroveň bohatstva štátov západnej Európy. Zjednodušene povedané ani špičková univerzita nám nepomôže, ak si všetci jej absolventi po promócií zakúpia jednosmernú letenku do Californie alebo Londýna. Okrem zamerania na konkurencieschopnosť potrebujeme skutočnú hospodársku politiku, ktorá identifikuje oblasti, kde Slovensko môže mať konkurenčnú výhodu a v ktorých môžu vyrásť podniky zamerané na odvetvia budúcnosti, ktorú dnes vytvára digitálna revolúcia.

Dlhé hľadanie rastového modelu

Ide pritom o problém, ktorý sa svojím spôsobom rieši už storočie. Za prvej republiky bolo treba riešiť hlavne nedostatok kvalifikovaných pracovníkov schopných vykonávať odborné práce a extrémne neefektívne inštitúcie zdedené z uhorských čias. Do našej krajiny prichádzalo veľké množstvo českých učiteľov, úradníkov a inžinierov, ktorí položili základy slovenskej profesionálnej štátnej a verejnej správy, vzdelávacích inštitúcií a priemyslu. Extrémne nepriaznivý globálny hospodársky a politický vývoj však významne limitoval potenciál rozvoja a tak aj v tomto období bolo Slovensko krajinou hladových dolín a rozsiahlych emigračných vĺn.

Komunistický režim, ktorý prišiel k moci po rozsiahlej deštrukcii spôsobenej vojnou sa snažil o pozdvihnutie Slovenska v duchu svojej ideológie – masívnou, štátom riadenou industrializáciou. Táto politika bola čiastočne úspešná v zmysle transformácie Slovenska na priemyselnú ekonomiku a zvýšenia úrovne vzdelania a pracovných zručností obyvateľstva, aj keď za cenu masívnych porušovaní ľudských a vlastníckych práv obyvateľstva a environmentálnej deštrukcie. Takáto hospodárska politika tiež narazila, najmä v 70. a 80. rokoch, na svoje limity vyplývajúce z neschopnosti produkovať a integrovať inovácie vo výrobe a schopnosti držať krok so svetom, ktorý pomaly upúšťal od ťažkého priemyslu a začínal sa orientovať najmä na sektor služieb.

Viditeľné hospodárske zaostávanie spolu s politickou neslobodou sa stali významnými faktormi vedúcimi k pokračujúcemu odchodu obyvateľov i napriek ostnatým drôtom na hraniciach. S pádom komunizmu sa spájali často naivné nádeje v automatickú konvergenciu. V skutočnosti sa ukázalo, že slovenské hospodárstvo bolo zúfalo neschopné obstáť v otvorenej konkurencii s vyspelými ekonomikami. Nezamestnanosť rýchlo rástla a podniky sa zatvárali. Snahy z 90. rokov o vytvorenie domácej kapitalistickej vrstvy, ktorá by bola schopná riadiť transformáciu hospodárstva, boli do značnej miery neúspešné a obohatili jazyk o pojmy ako „tunelár“.

Odchod sklamaných obyvateľov krajiny dosiahol rozmery, ktoré vhodne vystihuje dobový vtip „posledný (odchádzajúci) nech zhasne svetlo“. Až začiatkom nultých rokov sa Slovensko, s oneskorením za svojimi susedmi, začalo zameriavať na integráciu do globálnych produkčných sietí prostredníctvom reforiem, ktoré z tejto krajiny vytvorili atraktívne prostredie pre globálny kapitál.

Slovensko správne pochopilo, že globalizácia predstavuje šancu využiť potenciál priemyselnej tradície a kvalifikovanej (a lacnej) pracovnej sily na rýchly hospodársky rast. Do krajiny prišlo množstvo významných globálnych firiem, ktoré tu – napriek stereotypom o „montovniach“ – priniesli vysoko automatizovanú, modernú priemyselnú produkciu. Kancelárie tu otvorili tiež tie najinovatívnejšie svetové firmy obzvlášť v oblasti IT služieb, ktoré so sebou priniesli na miestne pomery bezprecedentne lukratívne pracovné pozície. Tie podnietili koncentráciu ľudského kapitálu v tejto oblasti, čo umožnilo rozvoj viacerých slovenských inovatívnych IT firiem, ktoré sú konkurencieschopné v globálnom meradle. Ekonomicky sme sa priblížili k priemeru EÚ, dohnali Čechov a Slovensko sa istý čas hrdilo pomenovaním „Tatranský tiger“ pre svoju vysokú dynamiku hospodárskeho rastu.

Narazili sme na mantinely

Napriek nesporným úspechom ekonomických reforiem a slovenského hospodárskeho modelu sa čoraz jasnejšie sa ukazujú jeho limity:

  1. Priblíženie sa k európskemu priemeru nestačí na to, aby Slováci videli svoju budúcnosť doma. Emigrácia totiž nesmeruje do priemerných, ale tých najbohatších európskych krajín ako napríklad susedné Rakúsko či Nemecko. Konvergencia k úrovni bohatstva týchto štátov je pomalá a aj podľa najoptimistickejších odhadov bude pri súčasnej dynamike trvať generácie.
  2. Kombinácia rýchleho hospodárskeho rastu a pretrvávajúcej emigrácie vedie v posledných rokoch k pomerne dynamickému rastu platov. Nie je nutné hneď situáciu dramatizovať a obávať sa masového odchodu investorov. Podobný vývoj je totiž aj vo všetkých porovnateľných krajinách. V kombinácii s hrozbou pre globalizáciu, ktorú predstavuje vzostup protekcionizmu vo svete je však otázne, nakoľko možno očakávať významný prílev nových investícii aj do budúcnosti.
  3. Popri zahraničných firmách vytvárajúcich významnú časť pridanej hodnoty na Slovensku a inovatívnych domácich „jednorožcoch“, hlavne v oblasti IT, veľkú časť pracovnej sily viažu málo produktívne domáce firmy, ktoré často nemajú žiadnu komparatívnu výhodu
    okrem veľmi nízkych miezd. Nedokázali sme totiž využiť prostriedky, ktoré boli k dispozícii od vstupu do EÚ na významné zlepšenie infraštruktúry, ktorý by umožnil obyvateľom zaostávajúcich regiónov vstúpiť na dynamické trhy práce v Bratislave či Košiciach. Ak by teda aj nejakí investori prišli, zrejme by čelili nedostatku voľnej pracovnej sily.
  4. Technologický vývoj smeruje k nahradeniu práce kapitálom práve v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre hospodárstvo Slovenska ako priemyselná výroba či centrá zdieľaných služieb, kde narastajúci počet aktivít dnes vykonávaných ľuďmi v blízkej budúcnosti prevezme umelá inteligencia.
  5. Táto technologická revolúcia so sebou prináša tiež značný konvergenčný potenciál, ktorý je však pre Slovensko pre nereformovaný systém terciárneho vzdelávania a výskumu do
    značnej miery nedostupný.

Reálne nám teda hrozí, že miera konvergencie Slovenska sa výrazne spomalí. Budeme stále krajinou s modernou priemyselnou bázou a vysokou mierou integrácie do globálnej ekonomiky, avšak zostaneme v pozícii periférie, ktorá nedokáže zabrániť pokračujúcemu presunu obyvateľstva do
hospodárskych centier európskej ekonomiky.

Slovenská spoločnosť bude, aj keď z historického pohľadu v relatívnom blahobyte, rýchlo starnúť a vymierať, čoho dôsledkom bude stále klesajúci podiel na svetovom hospodárstve a s ním spojená narastajúca krehkosť ekonomickej i politickej budúcnosti. V odborných kruhoch existuje pomerne silný konsenzus, že takémuto vývoju musíme zabrániť ráznymi reformami. Potrebujeme urýchlene napraviť nekonkurencieschopné vysoké školstvo, radikálne podporiť výskum a vývoj, integrovať zaostávajúce regióny, digitalizovať verejnú správu a efektívne využívať obmedzené zdroje cez dôsledné uplatňovanie princípov Hodnoty za peniaze.

Štát nie je zlý

To všetko sú dôležité veci, ktoré bezpochyby potrebujeme. Hlavným argumentom tohto blogu je, že aj ak sa nám to všetko podarí, nebude to zrejme stačiť. Konvergenčný potenciál globalizácie už Slovensko do značnej miery využilo a ďalšia konvergencia si bude vyžadovať výraznú premenu slovenského hospodárskeho modelu, ktorého podstatou je čiastočný odklon dôrazu od súťaže o zahraničné investície.

Prvým krokom bolo vytvorenie Národnej rady pre produktivitu, ktorá na Slovensku prvý krát zasadla koncom októbra 2019.
Druhým musí byť príprava ucelenej ekonomickej stratégie, ktorá bude reflektovať meniaci sa svet. Nemusíme pritom začínať odznova, obrovské množstvo práce bolo vykonané v tomto smere v krajinách ako Spojené kráľovstvo, Holandsko či Nemecko. Predpokladom je tiež prekonanie
predsudkov k akejkoľvek úlohe štátu v plánovaní ekonomického rozvoja.