Poprední vedci apelujú na zlepšenie strategického plánovania v SR

02. apríl 2020

Piati špičkoví slovenskí vedci a predseda správnej rady CVP Juraj Draxler vydali apel na zlepšenie vládnej komunikácie v období krízy. Vyhlásenie okrem toho podčiarkuje nutnosť vytvoriť dlhodobé stratégie rozvoja krajiny. A to aj pre obdobie hospodárskeho oživenia, ktoré by malo po krízovom utlmení prísť.

„Pripomíname, že predošlé hospodárske oživenia, či už išlo o rast vyvolaný očakávaním vstupu do Európskej únie, alebo o rast po prekonaní finančnej krízy pred viac ako desiatimi rokmi, sme naplno nevyužili,“ upozorňujú vedci. Ako dodávajú, rast sa nepretavil do primeraného zlepšenia verejných služieb, vrátane zdravotníctva a školstva, alebo do výrazného naštartovania vedy aj inovatívnejších foriem hospodárstva.

Signatári patria k absolútnej špičke slovenskej vedy. Neuroimunológ Michal Novák je známy ako spoluobjaviteľ tau proteínu, ktorého poškodenie je zodpovedné za rozvinutie Alzheimerovej choroby. Bývalý dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK a dnes prorektor rovnakej univerzity Jozef Masarik má za sebou pobyty na viacerých prestížnych svetových pracoviskách, ako napríklad laboratóriá v Los Alamos či Inštitút Maxa Plancka v Mainzi.

Ľubor Fišera, donedávna dlhoročný predseda Akreditačnej komisie SR, patrí medzi najcitovanejších slovenských chemikov.  V roku 2005 mu americký odborný časopis ARKIVOC venoval osobitné vydanie, s príspevkami 87 organických chemikov z celého sveta.

Juraja Šteňa, dekana Lekárskej fakulty UK, pozná odborná aj širšia verejnosť predovšetkým ako špičkového neurochirurga. František Simančík patrí medzi našich najznámejších vedcov z oblasti aplikovaného výskumu. Odborná aj podnikateľská verejnosť pozná napríklad jeho prácu súvisiacu s priemyselným využitím penového hliníka.

Text výzvy vydali denníky Denník N a Pravda, informovali o nej aj ďalšie médiá.

Celý text výzvy:

Vedenie krajiny by malo najmä upokojovať a pripraviť víziu, ako postupne prekonať jednotlivé fázy krízy

Slovensko stojí pred bezprecedentnou výzvou prekonať niekoľko nasledujúcich mesiacov tak, aby naša spoločnosť prežila s čo najmenšími stratami na zdraví a životoch a aby sme si ako krajina zachovali čo najväčšiu funkčnosť.

Naše profesionálne pôsobenie sa viaže k postupom, ktoré sú analytické a opierajú sa o prácu s faktami a o ich trpezlivé triedenie. Chceli by sme v tieto vážne dni vystúpiť s apelom, ktorý odráža práve tieto princípy.

Dovoľujeme si vyzvať spoločnosť, ale aj vedenie krajiny na pokojný a racionálny prístup ku kríze a k hľadaniu cesty vpred. V tejto súvislosti by sme si dovolili odporúčať nasledovné:

–          Čo najmenej dramatických vyhlásení, zvlášť, ak sa nezakladajú na premyslenom pláne a na odborných stanoviskách. Podobne je veľmi dôležité, aby sa predovšetkým čelní predstavitelia krajiny vedeli vyvarovať vysielania rozporuplných alebo protirečivých posolstiev.

–          Utlmiť stranícke politické boje tam, kde je to v tejto chvíli málo žiadúce, vrátane najvyššej politickej úrovne. Vítame, že orgány činné v trestnom konaní sú aj v tomto období aktívne. Ako občania tiež plne podporujeme to, aby si nová vláda spravila audit v činnosti úradov a v ich ľudských kapacitách. Komunikáciu ohľadom chýb či postihov však treba nechať najmä na kompetentné orgány.

–          Dovoľujeme si apelovať aj na to, aby sa v komunikácii s verejnosťou dávalo najavo, že rôzne štátne orgány fungujú a majú svoju dôležitú úlohu, aj komunikačnú. Typickým príkladom je každodenné zverejňovanie informácií o počte nakazených. Nemala by to byť politická informácia, prvoradú úlohu by mal hrať príslušný orgán, buď Úrad verejného zdravotníctva alebo ministerstvo.

Zároveň, po druhé, považujeme za veľmi dôležité, aby sme si ako spoločnosť vytvorili plány, ako prekonať nasledujúce mesiace útlmu sociálnych aj ekonomických aktivít. Okrem organizácie zdravotníctva, sociálnych služieb, školstva, zásobovania a iných oblastí, bude treba riešiť napríklad aj problém zamestnanosti.

Bez ohľadu na to, ako sa podarí zachovať kúpyschopnosť obyvateľstva balíčkami ekonomických opatrení, je zjavné, že veľká časť obyvateľov bude po určité obdobie bez svojej bežnej, zmysluplnej práce. Apelujeme na vytvorenie postupov na to, ako ľuďom umožniť ostať pracovne činnými v rámci svojich profesií, alebo vytvorením dočasných vládnych programov. 

A, po tretie, vyzývame nielen vládu, ale aj iné subjekty participujúce na verejnom živote, aby v nasledujúcich týždňoch pomohli vytvoriť základy vízie, v akej spoločnosti chceme žiť po prekonaní krízy.

Nehovoríme o zostavovaní veľkolepých obrazov budúcnosti, nás apel je oveľa priamejší a praktickejší. Jasnú víziu potrebujeme napríklad preto, aby ľudia vedeli, že sa oplatí na Slovensku ostať pracovať. Pri uvoľnení pohybu ale pokračujúcom hospodárskom utlmení môže napríklad dôjsť k exodu niektorých profesií do krajín, ktoré budú mať stabilný výhľad a dané profesie budú potrebovať a vedieť si ich zaplatiť.

Ale v konečnom dôsledku potrebujeme plán aj pre fázu návratu do hospodárskej konjunktúry, ktorá, veríme, tiež príde. Pripomíname, že predošlé hospodárske oživenia, či už išlo o rast vyvolaný očakávaním vstupu do Európskej únie, alebo o rast po prekonaní finančnej krízy pred viac ako desiatimi rokmi, sme naplno nevyužili.

Oživenia viedli napríklad k rozmachu stavebnej aktivity, často živelného charakteru, či rastu menej inovatívnych častí hospodárstva, na druhej strane pri nedostatku strategického riadenia sa primerane nezlepšovali verejné služby, zvlášť zdravotníctvo alebo doprava. Podobne sa málo pokročilo v budovaní dlhodobých základov našej spoločnosti, najmä prostredníctvom rázneho rozvoja vedy a vzdelávania.

Aj preto podporujeme vytváranie konkrétnych, strategických plánov na to, kam sa chceme ako spoločnosť dostať, a aké kroky pre to musíme podniknúť.  

Dr. h. c. prof. MVDr. Michal Novák, DrSc.

Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.

Prof. Ing. Ľubor Fišera, DrSc.

Prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc.

Ing. František Simančík, PhD.

Juraj Draxler, MA